MacBook sa stal súčasťou môjho života od roku 2008, kedy som mal svoj prvý, importovaný kus z USA. V konfigurácii Intel Core2Duo 2.4GHz a 2GB RAM to bol pre mňa stroj, ktorý zvládal všetko čo som potreboval, bez potreby roztočiť vetráky.
Neskôr, počas štúdia na výške som ho upgradoval - RAM (vtedy ešte klasické SO-DIMM) som vymenil za 4GB a vymenil som aj disk. Počítač perfektne poslúžil ďalších x rokov, až kým som sa nerozhodol, že chcem Retinu v roku 2015.
Kúpil som si teda základný model MacBook Pro 13" v konfigurácii s procesorom Intel i5 2,7GHz, 8GB RAM a 120GB NVMe diskom. Keďže šlo o pracovný laptop, nepotreboval som viac úložného priestoru a ten zvyšok bol tak 5-násobne predimenzovaný, vzhľadom k mojej práci.
Záruka len jeden rok
Pokiaľ kupujete ako právnická osoba, nevzťahuje sa na vás občiansky zákonník a väčšina obchodov vám poskytne len 12 mesačnú záručnú lehotu. Mac-u som však po dobrých skúsenostiach veril a vravel som si, že pokiaľ sa má niečo bez môjho pričinenia pokaziť, určite sa tak stane v prvých 12 mesiacoch.
Nestalo sa však nič.
Počítač fungoval bez zaváhania.
Až vlastným pričinením...
Po asi roku a pol som si všimol na displeji malú prasklinu, ktorá vznikla pravdepodobne tak, že som niečo dostatočne malé, ale zároveň dostatočne veľké a ostré "zavrel" dovnútra, pri zatváraní displeja. Na displeji to vytvorilo malú dierku v skle, ktorú síce nebolo poriadne vidieť a neprekážalo to v používaní, ale ja som to tam videl stále a nedalo mi to pokoj.
Už som pomaly zvažoval kúpu nového modelu (ktorý bol taký istý, s možnosťou TouchBar-u), ale nejakým zázrakom robil v tom čase Apple zvolávačku kvôli vade povrchovej, antireflexnej vrstvy skiel na Retina displejoch. Tá sa začala po určitom čase rozpadávať a vyzeralo to fakt zle - viď obrázok nižšie.
To však nebol môj prípad. Ja som mal problém s tým mikroskopickým poškodením skla, ktoré som si spôsobil sám.
Každopádne, môj model spadal do podmienok zvolávačky a bol tak predmetom bezplatnej výmeny. MacBook som teda zálohoval, prepísal disk sedemkrát jednotkami, potom nulami, potom jednotkami... a odniesol ho do autorizovaného servisného strediska.
Mám nové sklo
A nielen sklo. V rámci zvolávačky sa menili celé vrchné časti, takže nový displej, sklo aj hliníkovy kryt (telo).
Restore zo zálohy TimeMachine prebehol hladko a ja som mal o 3 dni neskôr počítač opäť k dispozícii, plne pripravený na použitie. Bol teda opäť ako nový a ja som nemal dôvod sa ďalej zaoberať kúpou nového.
120GB nie je málo, no ani veľa
Vzhľadom k tomu, akým tempom rastie objem réžijných dát v pozadí sa však ukázalo, že 120GB nie je plne dostačujúcich. Dlhú dobu som s tým zápasil, potom som urobil väčšiu čistku, pol roka až rok bol pokoj a takto sa to opakovalo. Koncom roka 2020 mi už dochádzala trpezlivosť. Začínal som sa obzerať po novom MacBook-u, no alternatívne mi v hlave vŕtala idea na riešenie, ako predĺžiť život tomuto vďačnému stroju, ktorému pre moje potreby naozaj nič nechýba.
Problém je, že Apple používa vo svojích MacBookoch proprietárny slot pre ich NVMe disky, ktoré pre Apple vyrába Samsung a ten nie je kompatibilný s klasickým PCIe (a čo ste čakali?). Pochopiteľne, náhradu od Samsungu je možné kúpiť len ako OEM Apple diel, takže sa bavíme pri 512GB o cene okolo 500€. To v kontexte starého železa (resp. hliníka) nedáva žiadny zmysel.
Existujúci aftermarket adaptér som po bližšom preštudovaní výsledkov tiež zavrhol. Podľa dostupných testov pri jeho používaní dochádzalo k veľkému množstvu CRC chýb, čo sa môže okrem iného podpísať aj na (rapídne) skrátenej životnosti NVMe disku a teda na jeho nečakanom zlyhaní. A životnosť je už aj nového NVMe disku relatívne problém.
Takže jediné riešenie bol disk od Transcend alebo OWC. Tieto firmy (a pár ďalších, menej známych) ponúka v rámci svojho portfólia disky, ktoré zodpovedajú špecifikácii. Takže ich je možné vymeniť kus za kus, a všetko by malo fungovať.
Transcend mal údajne problémy z bootovaním a restore z Time Machine záloh, takže bolo potrebné najskôr vytvoriť 1:1 kópiu existujúceho disku cez Thunderbolt a priložený housing. Následne po výmene mal systém priamo nabehnúť. Vďaka tomuto som však bol skeptický.
Disk od OWC, konkrétne Aura Pro X2 480GB vyzeral lepšie. Priaznivá cena, rýchlosť zápisu aj čítania porovnateľná, resp. takmer identická, zároveň však výrazne menej problémov s kompatibilitou a MBR.
Šiel som do toho.
Výmena batérie a disku
Keď som mal všetko potrebné, pustil som sa do práce.
Nevydarený restore
Disk som vymenil spolu s baterkou, keď som to už mal rozobrané. Všetko som poskladal spať a skúšam bootovať. Vyzerá to dobre. Vyberám restore z Time Machine a aj keď ma odhadovaný čas cca. 8 hodín veľmi neteší, nechávam ho pracovať.
Keď som sa vrátil asi o 4 hodiny späť, už bol off. Skúšam teda naštartovať, ale príjemné prekvapenie sa nekoná. Médium obsahujúce MBR sa nenašlo.
Nezostávalo nič iné, než to skúsiť ešte raz. Tentokrát už ale budem pri tom.
Prvých 50GB trvalo asi hodinu, následne asi hodinu k 78,xxGB a tam sa to zaseklo. Dobrých 40 min ani ťuk, ale disk externý disk stále pracoval, takže som tomu ešte dával šancu. Po asi trištvrte hodine konečne hláška o úspešnom dokončení. Reboot a...
Ide to!
Update OSX
Keďže mám konečne k dispozícii väčšie množstvo voľného miesta, zahajujem rovno aj update OSX (z 10.5.7 na 11.2.3).
Aj táto časť sa podarila. Update na Big Sur je väčšia zmena, na ktorú si budem musieť zvyknúť, ale nevidím v zásade nič, čo by mi príliš vadilo.
Rekapitulácia
Nová batéria, nový, väčší disk a žiadne mechanické poškodenia predurčujú MacBook k ďalšiemu životu. Či disk vydrží a či batéria neexploduje, to ukáže až čas. Pokiaľ by však všetko šľapalo bez problémov aspoň rok - dva, šlo by o jednu z mojích najlepších investícií.